Srbsko
|
||||
| Národné motto: ' |
||||
| Oficiálny názov - Dlhý |
Republika Srbija |
|||
| - Krátky | Srbija | |||
| Úradné jazyky | srbčina | |||
| Hlavné mesto | Belehrad | |||
| Najväčšie mesto | Belehrad | |||
| Hlava štátu | Boris Tadić (prezident) | |||
| Predseda vlády | Mirko Cvetković | |||
| Rozloha - Celková |
||||
| Susedia | Chorvátsko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Macedónsko, Albánsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina | |||
| Počet obyvateľov - Sčítanie január 2008 |
87. miesto |
|||
| Hustota obyvateľov - Sčítanie 2005 |
73. miesto |
|||
| HDP p.c. v USD (PKS) - Stav 2005 |
-. miesto |
|||
| Vznik | ||||
| Forma štátu | republika | |||
| Mena | Srbský dinár | |||
| Gramotnosť | 92 % | |||
| Časová zóna |
UTC+1 (v lete UTC+2) |
|||
| Štátna hymna | Bože pravde | |||
| Medzin. kód (ISO 3166-1) | zatiaľ nie je | |||
| Kód motorových vozidiel (OSN) | SRB | |||
| Internetová doména | .rs (od 2007) | |||
| Smerové telefónne číslo | 0038 |
Srbsko (srb. Srbija/Србијa), dlhý tvar Srbská republika, je republika, ktorá sa nachádza v strede Balkánskeho polostrova.
Obsah |
[upraviť] Dejiny
Do oblasti Srbska prišli Slovania (Srbi) počas 6. storočia. Na územie pôsobil silný vplyv Východorímskéj ríše, a tak sa tu uchytilo pravoslavie. V polovici 10. storočia vzniklo prvé kráľovstvo v Raške, ktorému vládol Časlav Klonimirović. Za vlády cára Dušana Veľkého (1331 – 1355) bola väčšina Balkánu ovládaná Srbskom. Po bitke na Kosovom poli v roku 1389 sa Srbsko postupne dostalo pod nadvládu Osmanskej ríše. Po početných povstaniach Srbsko v roku 1878 získalo samostatnosť (mesto Belehrad už v roku 1867). V roku 1912 sa Srbsko zúčastnilo prvej balkánskej vojny spolu s Čiernou Horou, Bulharskom a Gréckom. Srbská 1. armáda pod vedením princa Alexandra zvíťazila nad tureckou armádou v bitke pri Kumanove, a Srbsko dosiahlo rozšírenie svojho územia o väčšinu Kosova a časť Macedónie. V roku 1914 v Sarajeve srbskí nacionalisti uskutočnili atentát na Františka Ferdinanda d'Este a po vypršaní ultimáta 28. júla vyhlásilo Rakúsko-Uhorsko Srbsku vojnu. Počas vojny bolo územie obsadené a srbská časť Macedónie bola pripojená k Bulharsku. Po skončení prvej svetovej vojny sa Srbsko stalo súčasťou Kráľovstva SHS. Počas 2. svetovej vojny bola Juhoslávia v roku 1941 porazená a Srbsko bolo okupované. Na okupovanom území vznikol odboj, ktorý viedol Draža Mihajlovič (neskôr minister obrany exilovej vlády v Londýne). Ďalším centrom odboja sa stal komunistický odboj, ktorého vodcom bol Josip Broz Tito.
Od roku 1945 bolo Srbsko súčasťou komunistickej Juhoslávie na čele s prezidentom Titom. Potom sa republika rozpadla. V roku 1992 utvorilo Srbsko spolu s Čiernou Horou federáciu - Federatívnu republiku Juhosláviu. Neskôr krajina dostala nové meno - Srbsko a Čierna Hora. V roku 2006 Čierna Hora vyhlásila nezávislosť (3. júna) a 5. júna Srbská republika prevzala nástupníctvo po Srbsku a Čiernej Hore.
[upraviť] Administratívne členenie
Srbsko sa na najvyššej úrovni delí na dva autonómne kraje (autonómne pokrajiny; po srbsky autonomna pokrajina) - Vojvodina a Kosovo a Metohija (ktoré sa 17. februára 2008 vyhlásilo za zvrchovanú Kosovskú republiku) - a zvyšné územie, pričom však toto zvyšné územie, tzv. Centrálne Srbsko, netvorí špeciálnu administratívnu jednotku. Na nižšej úrovni sa Srbsko delí na obvody (okresy; po srbsky okrug) a tie sa zas delia na obce (po srbsky opština).
[upraviť] Obyvateľstvo
[upraviť] Etnické zloženie obyvateľstva[1]
- Srbi 82,86 %
- Maďari 3,91 %
- Bosniaci (Slovania moslimského náboženstva) 1,82 %
- Rómovia 1,44 %
- Juhoslovania 1,08 %
- Chorváti 0,94 %
- Čiernohorci 0,92 %
- Slováci (hlavne vo Vojvodine) 0,89 %
- Bulhari 0,27 %
- Rusíni (hlavne vo Vojvodine) 0,21 %
[upraviť] Náboženské zloženie obyvateľstva
Obyvateľstvo Srbska tvoria z náboženského hľadiska[2]:
- pravoslávni 84,1 %
- rímskokatolíci (hlavne vo Vojvodine) 6,26 %
- moslimovia (hlavne v Sandžaku) 3,42 %
- protestanti 1,44 %
a iní
[upraviť] Jazyky
Úradným jazykom je srbčina, vo Vojvodine aj maďarčina, slovenčina, rumunčina, chorvátčina a rusínčina.
[upraviť] Kultúra
V minulosti bolo Srbsko hraničnou krajinou dôležitých ríš. Cez terajšie územie Srbska prechádzala hranica medzi Západorímskou ríšou a Východorímskou ríšou pozdĺž Dunaja, rovnako prechádzala hranica medzi Osmanskou ríšou a Rakúskom - Uhorskom. Všetko to zanechalo svoje stopy. Zatiaľ čo sever Srbska je orientovaný viac stredoeurópsky, na juhu je cítiť viac orient.
Najväčší vplyv na srbskú kultúru mala Byzantská ríša. Dá sa to odpozorovať v náboženstve Srbov. Veľkú úlohu majú v srbskej kultúre srbské kláštory, z ktorých prevážna väčšina bola vybudovaná už v stredoveku.
[upraviť] Referencie
- ↑ http://webrzs.stat.gov.rs/axd/Zip/VJN3.pdf - strana 20
- ↑ Štatistický úrad Srbskej republiky. Štatistika náboženského zloženia, materinského jazyka a národnostného zloženia obyvateľstva [online]. webrzs.stat.gov.rs, máj 2003, [cit. 2011-08-30]. Dostupné online. (po srbsky)
[upraviť] Iné projekty
|
|
|

